Úvod / Články / Blogy / Čičmany story II.
Tlačiť

Čičmany story II.

Spomínate si? V rozprávaní sme skončili vo chvíli, kedy  môj budúci drahý nevedel, či sa má tešiť, alebo sa začať báť. Jeho rodičia totiž práve kúpili niečo, čo kedysi bola drevenica. Slovko kedysi je v tejto súvislosti kľúčové. Veď posúďte sami, priložené fotografie hovoria za všetko.

Čičmany story II.

Nedalo sa tam oddychovať, žiť, uvariť si obed, dokonca ani prenocovať. Dalo sa len vyhrnúť si rukávy a makať. Nuž, aj to je príliš silný výraz. V umeleckej rodine nikto nemal skúsenosti so stavebno-rekonštrukčnými prácami. Svokor, pán dirigent, sa tešil a zdalo sa mu, že to pôjde ľahko. Môj budúci muž, poslucháč konzervatória si musel dávať pozor na ruky, aby jeho muzikantská kariéra neskončila skôr, ako začala. Svokra, žena s organizačnými schopnosťami sa chopila šéfovania. Tušila, že to nebude také jednoduché. To, čo sa dialo, viem pochopiteľne len z rozprávania. Ja som v tom čase o existencii tejto rodiny, ba ani o tom, že niekde na Slovensku je dedinka s maľovanými domčekmi, ani len nesnívala. Prázdniny som prežila vzrušená hladkajúc svoju prvácku obrovskú školskú tašku. Bola červená a mala aj odrazové sklíčka, presne, ako som si želala. Kým ja som pochodovala po dome s aktovkou na chrbte, Macháček junior chodil s džbánom po pivo pre robotníkov. Akčná svokra pozháňala partiu chlapov, ktorí vedeli, čo a ako. Drevenica bola postavená na udupanej zemi, žiadne základy, podlahy, nič také neexistovalo. Musela sa nadvihnúť, aby sa mohli vybetónovať základy. Urobili to dobre, dodnes máme vo vnútri krásne sucho. Bolo treba vymeniť zhnité hrady, zaviesť elektrinu a vodu, urobiť podlahy, omietky... a milión iných vecí. Prvých desať rokov bývali len v prednej a zadnej izbe, ktorá pôvodne slúžila ako komora. Romantika večernej hygieny v plechovej vani ich prešla tiež pomerne rýchlo a dobudovali prístavbu. Toaletu, kúpeľňu, šatník a miestnosť, ktorá mala byť pôvodne garážou. Nikdy nebola, ani nebude. Máme z nej sklad. Parádne veľký.

Na tomto mieste vás pootravujem krátkym historickým exkurzom. Vydržíte to? Pokúsim sa byť stručná, sľubujem smile.

Povedzme si, čo je na Čičmanoch také výnimočné. Niektorí historici sa prikláňajú k názoru, že pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa tu usadilo a založilo obec, bolo nemeckého alebo bulharského pôvodu. Priviedli ich k tomu teórie o architektonickom porovnávaní zrubových poschodových stavieb. Zo zachovaných dokumentov a máp sa vie, že obydlia sa stavali okolo riečky, ktorá preteká aj dnes stredom dediny. Vznikali tzv. grunty, ktorých mená boli odvodené od mena rodiny, ktorá ich obhospodarovala. Obyvatelia dediny boli väčšinou chudobní a až do začiatku 20. storočia sa tam zachovala forma tzv. veľkorodiny. Pre mladých, ale už dospelých ľudí bolo veľmi ťažké osamostatniť sa a opustiť „otcovský grunt“. Žili pod jednou strechou s rodičmi, starými rodičmi a častokrát aj so svojimi deťmi. Nebolo výnimkou, že v jednom dome žilo až 20-30 osôb. V pôvodnom čičmianskom dome boli dve, maximálne tri miestnosti. Slobodní členovia rodín obývali aj komôrky v podkroví. Postupne vznikli poschodové domy, ktoré  pretrvali celé 18. a 19.storočie. Drevené domy boli ohrozované požiarmi, nebudem vás unavovať ich sumarizáciou. Jeden z nich je ale pre náš príbeh podstatný. V roku 1921 vyhorela časť dediny, kde bývali tí najchudobnejší. Štát sa prejavil ako chápavá inštitúcia a postihnutým občanom dal zdarma pozemky a stavebný materiál. A práve takto vznikla aj naša drevenica. A to ešte nie je všetko. Veľkým obdivovateľom Čičmian bol aj architekt Dušan Jurkovič. Podľa jeho návrhov sa postavili nové drevenice pre vyhorelcov. Aj chudobný hospodár Filip Uríča, čo mal kopu detí, si postavil novú drevenicu. Jeho žena ju vyzdobila ornamentmi a s kopou detí v nej žili, ako vedeli.

Teraz už o našej „perníkofke“ vieme viac. Zaujímalo by ma, kto všetko v nej býval, aké osudy mali tí ľudia, kde skončili, či boli šťastní... ale to sa asi nedozviem. Všetci sa rozleteli po svete a chalúpka, ktorú vlastnými rukami postavil Filip Uríča, spustla. Našťastie, našli sa romantickí blázni, ktorí si ju kúpili a vrátil sa do nej život.

Nabudúce vám prezradím, ako som v drevenici strávila podstatnú časť materskej dovolenky, čo všetko sme tam so synom povyvádzali, o Vianociach v závejoch, o kúpaní vo vodopáde, romantike s vôňou materinej dúšky...

Galéria k článku

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Obľúbené tituly

Ďalšie články

Evitovky sú späť !

Evitovky sú späť !

Znovu budete čítať príbehy, čo píše život...

Všetko alebo nič vo filmovom šate aj s bonusovým DVD!

Všetko alebo nič vo filmovom šate aj s bonusovým DVD!

Limitovaná edícia najúspešnejšej a vôbec prvej Evitovky VŠETKO ALEBO NIČ sa s veľkým úspechom predáva u nás…

Životné heslo, ktorým sa riadiš, môže byť v Motivačnom diári od Evity 2017!

Životné heslo, ktorým sa riadiš, môže byť v Motivačnom diári od Evity 2017!

Máš nejaké svoje vlastné životné heslo, motto, krédo, ktoré ťa vystihuje? Pozor, musí byť originálne!

Súťaž o 20 kusov Motivačných diárov!

Súťaž o 20 kusov Motivačných diárov!

Prezraďte nám niečo o Vašom Motivačnom diári od Evity 2016... Ako sa Vám páčil? Ako ste s ním doteraz spokojné?