Úvod / Články / Aktuality / Natalie Liu: Sú veci, ktoré manželovi nikdy nezabudnem, ale najdôležitejšia je láska
Tlačiť

Natalie Liu: Sú veci, ktoré manželovi nikdy nezabudnem, ale najdôležitejšia je láska

[playlist type="video" ids="4058"]

OBJEDNÁVAJTE TU:
Natalie Liu je pseudonym, dej knižky je však pravdivý. Príbeh, v ktorom svet nie čierno-biely, ale farebný a korenistý, v ktorom kráča ruka v ruke osudová láska s obrovskou obeťou. Príbeh, vďaka ktorému preniknete do mentality mužov, čo stále voňajú exotikou. Príbeh obyčajnej Slovenky. Prečítajte si, čo o sebe povedala autorka.

Natalie Liu: Sú veci, ktoré manželovi nikdy nezabudnem, ale najdôležitejšia je láska

Prečo ste sa napísali túto knižku?

Myslím, že môj životný príbeh je zaujímavý a verím, že kniha môže pomôcť ženám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii. Zmiešaných manželstiev je dosť a veľa slovenských žien sa borí s rovnakými problémami.
Napísali ste ju pod pseudonymom, do akej miery je teda autobiografická?
Pozmenila som reálie, mená postáv sú vymyslené. Niektoré veci som možno trošku nafúkla, trošku zveličila, niektoré naopak, som zamlčala. Ale z takých deväťdesiat percent je to môj životný príbeh a pravda.

Teraz budem trošku osobnejšia... Naozaj ste sa museli rozhodovať medzi dieťaťom a láskou? Ako sa to dá? Ako sa to dá prežiť?

Je to strašne ťažká otázka. Myslím, že som to dostatočne opísala v knihe. Od začiatku som bojovala s tým, ako to zvládnuť tak, aby som ublížila čo najmenej ľuďom. Veľa som sa o tom rozprávala s dcérou aj s bývalým manželom. Napokon sme sa dohodli tak, ako sme sa dohodli. V danom situácii som to videla ako jediné možné riešenie.

Kde teraz žijete – v Rakúsku, na Slovensku, v Indii?

Žijem v Rakúsku, tu aj pracujem, tu sme sa usadili. Pred pár dňami sme si konečne kúpili vlastný byt. J Na Slovensku máme malý bytík, ktorý prenajímame. A teraz sa balím, ideme na tri mesiace do Indie, veľmi sa teším. Chodievame tam často. Takže vlastne žijeme striedavo všade. India, ak mám voľno – ideme na Slovensko, k rodičom alebo za kamarátkou, ktorú som spomínala aj v knižke. Ale hlavne sme vo Viedni.

Čo pre vás India znamená? Teraz, keď ste ju spoznali? Vnímate ju inakšie?

Spočiatku som vnímala len to „farebné“. J Ale človek postupne zistí, ako to chodí. Ľudia sú v zásade rovnakí, pomáhajú aj sú na seba zlí. Týka sa to priateľstiev i manželstiev. A nič nie je také, ako sa to na začiatku javí. To, čo sme žili na začiatku vzťahu už teraz neexistuje. Pohľad Indov na život a svet je celkom iný ako náš. Žijem s manželom už niekoľko rokov, ale aj tak ma ešte stále dokáže prekvapiť.

Čo bolo pre vás najťažšie? A naopak – čo bolo pre vás najväčším prínosom, čo bolo pre vás najpríjemnešie?

Asi to, že som mohla – cez manžela – spoznať ich kultúru. Niečo, čo mi bolo na začiatku celkom vzdialené. Získala som novú, celkom nezvyčajnú rodinu, priateľstvá. Spoznala som ich históriu z ich pohľadu... Opakujem, niečo, čo je pre našinca bežne nedostupné. Čo ma vždy zaujímalo.

Žiť s cudzincom, ktorý je hoci Európanom nie je vždy jednoduché. Čo potom skĺbiť dve tak rozdielne kultúry? Očakávalo sa, že ten, kto sa prispôsobí, budete vy, teda žena?

Na začiatku bol manžel vyrozumený so všetkým. Že som taká aká som, žijem ako žijem. A aj on sa chcel pre Európanmi ukázať z tej lepšej stránky. Povolil. Ale keď sme sa vzali, rýchlo som si uvedomila, že to začína brať inak. Som jeho manželka, mám iný štatút. Niečo sa odo mňa vyžaduje, niečo očakáva. Napokon – je to všetko v knižke. Jeho nároky sa začali stupňovať, to, čo dokázal brať ako samozrejmé, už teraz akceptovať nevie.

Ale stojí vám to za to? smile

Áno, iste. smile Máme dve nádherné dcérky, sme si bližší. Aj keď sú veci, na ktoré nikdy nezabudnem. Ale stálo a dúfam, že aj ďalej to bude za to stáť. Lebo dôležitá je ozaj láska, ktorú obaja cítime.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii?

Veľa tolerancie, veľa pochopenia, pokoja. Títo južania sú totiž veľmi temperamentní, horkokrvní. Treba to všetko brať s chladnou hlavou. Trošku viac uvažovať, kým začnete konať. Ale nie je to také zložité. Ženy proste musia ostať pokojné, byť proste krkom ktorý hýbe hlavou. Títo muži totiž potrebujú mať pocit, že sú výnimoční, že sú hlavou rodiny. A je na žene, aby si našla cestičku, ako byť tým krkom. Krikom, hádkami a plačom sa nič nevyrieši. Treba sa zariadiť tak, nech sa muž cíti ako muž.

Evitovku Stretneme sa na svadbe kúpite v Evitastore.

Galéria k článku

K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Obľúbené tituly

Ďalšie články

Evitovky sú späť !

Evitovky sú späť !

Znovu budete čítať príbehy, čo píše život...

Všetko alebo nič vo filmovom šate aj s bonusovým DVD!

Všetko alebo nič vo filmovom šate aj s bonusovým DVD!

Limitovaná edícia najúspešnejšej a vôbec prvej Evitovky VŠETKO ALEBO NIČ sa s veľkým úspechom predáva u nás…

Životné heslo, ktorým sa riadiš, môže byť v Motivačnom diári od Evity 2017!

Životné heslo, ktorým sa riadiš, môže byť v Motivačnom diári od Evity 2017!

Máš nejaké svoje vlastné životné heslo, motto, krédo, ktoré ťa vystihuje? Pozor, musí byť originálne!

Súťaž o 20 kusov Motivačných diárov!

Súťaž o 20 kusov Motivačných diárov!

Prezraďte nám niečo o Vašom Motivačnom diári od Evity 2016... Ako sa Vám páčil? Ako ste s ním doteraz spokojné?